Hlina

Hlina je ekologický, zdravotne nezávadný a ľahko dostupný materiál vhodný na použitie takmer na všetkých úrovniach stavebníctva. Môžeme ju využiť, ako nosnú konštrukciu, výplň, alebo ako povrchový materiál. Dajú sa z nej postaviť nosné steny, priečky, podlahy, ale aj omietky, a v niektorých krajinách dokonca aj strechy. Hlina - neorganická časť zeminy nachádzajúca sa pod humusovitou zložkou zeme, sa počas tisícročí osvedčila ako stavebný materiál a dodnes sa na stavebné účely používa na celom svete.

Zloženie hliny:

• voda
• íl (veľkosť zrna menšia ako 0,002mm) - je lepivou zložkou hliny tzv. "pojivo" - dodáva hline plastickosť a zabezpečuje jej vnútornú súdržnosť. Ostatné zložky hliny tvoria vnútornú kostru a dodávajú materiálu pevnosť.
• prach (veľkosť zrna je medzi  0,002 až 0,08mm)
• piesok (veľkosť zrna je medzi  0,08 až 5mm)
• štrk (veľkosť zrna je väčšia ako 5mm)

Nosná konštrukcia z hliny:

• nepálená tehla - Zo zmesi hliny, piesku a voľnej slamy sa formujú tehly, ktoré sa následne sušia. Po dokonalom vysušení sa z nich muruje pomocou hlinenej malty
• cob - Zmes hliny, piesku, a voľnej slamy (steblá dlhé približne 10cm) slúži ako kompletný stavebný materiál, ktorý sa postupne vrství až do požadovanej výšky.
• earthbag - alebo tiež technika označená ako "superadobe" spočíva v postupnom vrstvení vriec naplnených hlinou.
• ubíjaná hlina - Zhutňovanie hliny do vopred pripraveného dreveného lešenia, ktoré postupne posúvame po obvodoch muriva.

Nenosná konštrukcia z hliny - výplňový materiál

Najčastejším spôsobom využitia hliny ako nenosného materiálu je kombinácia hliny s drevenou nosnou konštrukciou. Hlina sa pritom vkladá vo forme tehly, ubíjanej hliny, alebo cobu medzi drevené prvky. Takým istým spôsobom využitia hliny ako nenosného materiálu sú najmä vnútorné oddeľujúce priečky v budovách.

Hlina ako materiál pre povrchové úpravy

Ďaľšie využitie hliny ako stavebného materiálu sú bezpochybne povrchové úpravy stien. "Hlinené omietky" ako ich ľudovo nazývame sú vhodné najmä na steny postavené z prírodných materiálov, no možné je ich aplikovať aj na konštrukcie postavené z bežných konvenčných materiálov, ako sú napríklad tehla, či betón. Hlavnou výhodou pri hlinených omietkach je ich schopnosť akumulovať teplo a vodné pary. Ak sú teda omietky v dostatočnej hrúbke a ak sa v miestnosti pravidelne tvorí vlkosť, majú tieto schopnosť postarať sa o konštantné prostredie.

• Hrubé omietky - omietky zo zmesi hliny, vody, piesku a  dlhšieho vlákna ako sú napríklad steblá slamy, sena, konopné vlákno, či zvieracie chlpy. Na zvýšenie vodeodolnosti, pri zachovaní priedušnosti sa tradične primiešavajú aj kravské alebo konské lajná, prípadne iná fermentačná šťava. Fermentačné procesy zvyšujú vodeodolnosť omietok.

• Jemné omietky - omietky skladajúce sa podobne ako hrubé omietky z hliny a prímesí. Obsahujú kratšie alebo žiadne vlákno. Na zafarbenie sa používajú hliny rôznej farby alebo pigmenty. Farba piesku, tiež ovplyvňuje výslednú farbu omietky.
• obkladové dosky či panely - tenké vylisované hlinené panely 

Hlinená malta

Vápno sa často považuje ako "tradičná" malta. Avšak hystoricky prvá malta bola vyrobené z blata - teda hliny. Mnoho stoviek rokov predtým ako vápno vstúpilo do bežného používania, bola práve zemina použitá na väčšine stavieb. Na počiatku egyptských pyramíd postavených asi 2600-2500 pred n.l., boli vápencové bloky viazané maltou z bahna a ílu, alebo hliny a piesku. V neskorších egyptských pyramídach, bola malta vyrábaná zo sádry alebo vápna. Hlinené omietky boli tvorené v podstate rovnakým spôsobom ako ich ekvivalenty (miešané s pieskom alebo jemným štrkom). Okrem kameniva bol zvyčajne pridávaný aj rastlinný materiál v podobe jemnej slamenej rezanky. Taktiež bolo zvykom do malty primiešať zvieracie chlpy aj keď toto bolo častejšie u omietok. Prídavok rastlinných materiálov alebo vlasov poskytuje pevnosť v ťahu a aby malta bohatá na íl znížila problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť v dôsledku zmršťovania pri jej vysýchaní.

Pred nanesením malty z ílu je dobrým zvykom jemne potrieť murivo vodou, čím poskytneme lepšiu priľnavosť medzi maltou a murivom. Hlinená malta sa nanáša rovnakým spôsobom ako vápenná - pomocou vhodnej murárskej lyžice (kelňa).

Hlinená podlaha

Hlinená podlaha je považovaná za jednu z "najpriateľskejších" povrchov a to nie len pre príjemný pocit, ktorý nám dáva chôdza po takto zhotovenej podlahe. Vytvoriť ju je pomerne náročné, no vyrovnáva to je ekologická a finančná nenáročnosť, ako aj jej schopnosť akumulovať teplo zo slnka. Môže byť inštalovaná priamo na zem, na podkladové izolačné balíky slamy, na betónovú dosku alebo na už existujúcu drevenú podlahu. Samozrejmä len, ak je drevená konštrukcia dostatočne silná uniesť hmotnosť hlineného materiálu.

Výhody hliny, ako stavebného materiálu:

• Schopnosť akumulácie tepla - Mohutné hlinené steny, alebo podlahy sú schopné cez deň akumulovať a v noci sálať tepelnú energiu.
• Schopnosť dýchať - Hlina je difúzne otvorený materiál a teda stena postavená z hliny je schopná "dýchať"
• Tlmenie zvuku - hlina tlmí zvuk, ozvenu, chráni nás pred rádiovými a elektromagnetickými vlnami, izoluje od elektromagnetického smogu (odbúrava, filtruje elektromagneticné žiarenie, vlnenie).
• Konzervácia - Svojou vlastnosťou nasávať vlhkosť je hlina schopná konzervovať materiály ako napríklad slama, alebo drevo, a to tým, že ho udrží suché.
• Regulácia vlhkosti vzduchu vo vnútorných priestoroch - Jednou z vlastností hliny je jej schopnosť absorbovať vlhkosť z okolitého prostredia. Pri poklese vlhkosti vo vzduchu sa postupne začne uvoľnovať vlhkosť uložená v hline, čím sa dosahuje skoro konštantnej vlhkosti v interiéry budovy.
• Vytváranie priaznivého vnútorného ovzdušia - Hlina pohlcuje látky znečisťujúce vzduch a rovnako ako ďalšie prírodné materiály má minimálny vplyv na celkovú koncentráciu atmosférických iónov vo vnútornom prostredí. Pomáha astmatikom a alergikom.
• Trvalo udržateľný rozvoj - Hlina je energeticky nenáročne spracovateľný materiál. Vo väčšine prípadov sa nachádza priamo na stavenisku alebo v miestnom hlinisku. 
• Recyklovateľný materiál - Hlinu, ako aj množstvo iných prírodných stavebných materiálov, je možné znovupoužiť. Po ukončení svojej pôsobnosti, ako stavebný materiál sa jednoducho rozplynie v prírode, alebo v prípade záujmu ju možno znovu a znovu použiť.
• Formovateľnosť - Vďaka dobrej miešanlivosti s vodou, vieme meniť konzistenciu hliny podľa potreby.

Nevýhody použitia hlinených stavebných materiálov

• Prácnosť - Keďže nepálená tehla má malé rozmery, stáva sa jej výroba, ako aj murovanie z nej prácnejšie, ako u ostatných moderných konvenčných stavebných materiálov.
• Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov - Ľudí, ktorí majú s prácou s hlinou ako stavebným materiálom skúsenosti je bohužiaľ stále málo.
• Odolnosť voči poveternostným podmienkam - Hlina je málo odolná voči priamemu pôsobeniu vody, čomu sa dá zabrániť správnym návrhom stavby.